Slobodná ľudová misia Krefeld
nadkonfesijná - nezávislá - šírenie plného evanjelia - nezisková - registrovaná
nadkonfesijná - nezávislá - šírenie plného evanjelia - nezisková - registrovaná
Prezentácia misijného diela
»Slobodná ľudová misia Krefeld«
»Slobodná ľudová misia Krefeld«
Misijné centrum v Krefelde bolo vybudované v priebehu niekoľkých rokov. Jeho súčasťou je sála s kapacitou viac ako 500 ľudí, v ktorej sa konajú trikrát týždenne bohoslužby, ako aj ďalšie budovy a kancelárie, priestory na tlač a distribúciu a niekoľko ubytovní. Značný počet návštevníkov, ktorí pricestujú do Krefeldu prvý víkend v mesiaci, môže prenocovať v ubytovniach Misijného centra. Pred desiatimi rokmi bola postavená ďalšia budova, keďže misijná činnosť sa tak mimoriadne rozrástla. Ide o budovu vydavateľstva s príslušnými tlačiarenskými zariadeniami. Ubytovať môžeme až 300 ľudí, pre ktorých je k dispozícii aj jedáleň.
Zrejme žiaden z 12 ľudí, ktorí boli na prelome rokov 1959/60 zhromaždení na modlitbe na pozvanie kazateľa Ewalda Franka, by si nedokázal predstaviť, že Boh práve takýmto spôsobom započne celosvetové misijné dielo.
Kazateľ E. Frank začal kázať v roku 1953. Od 12. do 21. augusta 1955 sa zúčastnil na zhromaždeniach kazateľa Williama M. Branhama v nemeckom Karlsruhe. To, čo tam prežil, poznal dovtedy len zo svedectiev Nového zákona. Slepí získali zrak, chromí boli na mieste uzdravení a mohli chodiť, hluchým sa navrátil sluch atď. Mocným zážitkom pre mladého kazateľa bolo uzdravenie 11-ročného dievčaťa, ktoré sa narodilo ako slepé. Od tej chvíle mu bolo jasné, že William Branham musí byť muž od Boha poslaný, pretože nikto nedokáže činiť Ježišove skutky bez toho, aby bol Boh s ním.
O niekoľko mesiacov neskôr, v marci 1956, odchádza kazateľ Frank z Nemecka do zámoria, okrem iného aj preto, aby lepšie spoznal službu a učenie Williama Branhama. Od 6. do 15. júna 1958 sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii „Voice of Healing“ v texaskom Dallase. Kazateľ Gordon Lindsay pozval všetkých amerických kazateľov, ktorí mali službu s uzdravovaním, s ktorou začali potom, ako boli inšpirovaní na jednom zo zhromaždení kazateľa Branhama. Boli medzi nimi Oral Roberts, T. L. Osborne, Morris Cerullo a mnohí iní. Všetci potvrdili, že prielom mocného prebudenia po druhej svetovej vojne nastal práve prostredníctvom mimoriadnej služby Williama Branhama. Väčšina z nich kázala v ranných a popoludňajších službách a kazateľ Branham bol hlavným rečníkom večer.
Počas tejto konferencie videl kazateľ Frank veľmi jasne rozdiel medzi týmito evanjelistami a medzi prorocko-apoštolskou službou kazateľa Branhama. Dozvedel sa tiež o Božom povolaní, ktoré William Branham obdržal 7. mája 1946 podobným spôsobom ako apoštol Pavol. Chcel sa takisto dozvedieť viac o viere a učení tohto Božieho muža. Nechal si preto na svoju adresu posielať všetky kázne kazateľa Branhama. Počas konferencie hovoril aj so samotným kazateľom Branhamom, pričom prirodzená pokora tohto muža v ňom zanechala hlboký dojem.
V auguste 1958 sa kazateľ Frank vrátil do Nemecka a domnieval sa, že veriaci, ktorí veria v plné evanjelium, prijmú s rovnakým nadšením ako on aj toto duchovné obohatenie. Vo veľmi krátkom čase však došlo k tomu, že predstavení odmietli kazateľa, ktorého si predtým vysoko cenili. Zostala preto len malá modlitebná skupina, ktorej cieľom bolo vrátiť sa k biblickému učeniu a praxi prvotnej cirkvi ako za dní apoštolov. Cieľ bol od začiatku jasný: „Sola scriptura“ - vo viere, v učení a v živote malo platiť jedine Písmo.
Táto malá skupinka, ktorá sa schádzala pod vedením slúžiacich bratov Ewalda Franka, Leonharda Russela a Paula Schimdta, sa čoskoro rozrástla tak, že bolo potrebné prenajať si modlitebnú miestnosť. Dňa 2. apríla 1962, priamo na svitaní, dostal kazateľ Frank premocným počuteľným hlasom od Pána povolanie, aby išiel do iných miest a zvestoval Jeho Slovo. Počas niekoľkých rokov sa toto nezávislé misijné dielo rozšírilo za hranice Európy. O niekoľko rokov neskôr musela byť prenajatá väčšia modlitebná miestnosť.
V apríli 1964 bola „Slobodná ľudová misia“ v Krefelde zaregistrovaná ako nezisková organizácia. V októbri toho istého roka podnikol kazateľ Frank svoju prvú misijnú cestu do ázijských krajín. V Indii navštívili jeho zhromaždenia tisíce ľudí. Od roku 1966 boli sa služby konali aj v nemecky hovoriacich krajinách Rakúsku a Švajčiarsku. Od roku 1968 do roku 1978 mával kazateľ Frank 20-minútové kázania na Rádiu Luxemburg, ktoré pokrývalo na krátkych a stredných vlnách celú Európu. Od rovnakého roka začal navštevovať krajiny východnej Európy vrátane Sovietskeho zväzu. Nakoniec bol na Veľkú noc v roku 1974 posvätený misijný dom. V priebehu nasledujúcich rokov boli postavené ďalšie budovy Misijného centra. Z tohto miesta je celý svet zaopatrovaný biblickou literatúrou, zvukovými nahrávkami a videozáznamami.
Brožúry a knihy venované biblickým témam sa v súčasnosti tlačia v 20 rôznych jazykoch na celom svete a pribúdajú k nim ďalšie. Priamo v Misijnom centre tlačíme literatúru v 10 hlavných jazykoch a slúžime viac ako 130 rôznym krajinám. Približne v rovnakom počte krajín kazateľ Frank aj osobne kázal. Toto medzinárodné nezávislé misijné dielo je financované len z dobrovoľných darov. V pravom slova zmysle ide o dielo viery, ktoré existuje v dôvere voči Bohu na základe Jeho priameho povolania. Všetky knihy, brožúry, zvukové nahrávky a videozáznamy sú rozosielané zdarma, pričom sa nikdy nevyžaduje platba ani k nim nie je priložený šek. V lokálnych zboroch nemáme členský register veriacich. Nevyžadujú sa žiadne osobitné milodary. Súčasťou misijných programov nikdy nie je finančná otázka. Platenie desiatkov sa nevyžaduje, ale je vo všeobecnosti praktizované. Každý sa rozhoduje sám za seba, ako sa bude podieľať na misijnom diele, či už modlitbou, darom alebo iným spôsobom.
Zrejme žiaden z 12 ľudí, ktorí boli na prelome rokov 1959/60 zhromaždení na modlitbe na pozvanie kazateľa Ewalda Franka, by si nedokázal predstaviť, že Boh práve takýmto spôsobom započne celosvetové misijné dielo.
Kazateľ E. Frank začal kázať v roku 1953. Od 12. do 21. augusta 1955 sa zúčastnil na zhromaždeniach kazateľa Williama M. Branhama v nemeckom Karlsruhe. To, čo tam prežil, poznal dovtedy len zo svedectiev Nového zákona. Slepí získali zrak, chromí boli na mieste uzdravení a mohli chodiť, hluchým sa navrátil sluch atď. Mocným zážitkom pre mladého kazateľa bolo uzdravenie 11-ročného dievčaťa, ktoré sa narodilo ako slepé. Od tej chvíle mu bolo jasné, že William Branham musí byť muž od Boha poslaný, pretože nikto nedokáže činiť Ježišove skutky bez toho, aby bol Boh s ním.
O niekoľko mesiacov neskôr, v marci 1956, odchádza kazateľ Frank z Nemecka do zámoria, okrem iného aj preto, aby lepšie spoznal službu a učenie Williama Branhama. Od 6. do 15. júna 1958 sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii „Voice of Healing“ v texaskom Dallase. Kazateľ Gordon Lindsay pozval všetkých amerických kazateľov, ktorí mali službu s uzdravovaním, s ktorou začali potom, ako boli inšpirovaní na jednom zo zhromaždení kazateľa Branhama. Boli medzi nimi Oral Roberts, T. L. Osborne, Morris Cerullo a mnohí iní. Všetci potvrdili, že prielom mocného prebudenia po druhej svetovej vojne nastal práve prostredníctvom mimoriadnej služby Williama Branhama. Väčšina z nich kázala v ranných a popoludňajších službách a kazateľ Branham bol hlavným rečníkom večer.
Počas tejto konferencie videl kazateľ Frank veľmi jasne rozdiel medzi týmito evanjelistami a medzi prorocko-apoštolskou službou kazateľa Branhama. Dozvedel sa tiež o Božom povolaní, ktoré William Branham obdržal 7. mája 1946 podobným spôsobom ako apoštol Pavol. Chcel sa takisto dozvedieť viac o viere a učení tohto Božieho muža. Nechal si preto na svoju adresu posielať všetky kázne kazateľa Branhama. Počas konferencie hovoril aj so samotným kazateľom Branhamom, pričom prirodzená pokora tohto muža v ňom zanechala hlboký dojem.
V auguste 1958 sa kazateľ Frank vrátil do Nemecka a domnieval sa, že veriaci, ktorí veria v plné evanjelium, prijmú s rovnakým nadšením ako on aj toto duchovné obohatenie. Vo veľmi krátkom čase však došlo k tomu, že predstavení odmietli kazateľa, ktorého si predtým vysoko cenili. Zostala preto len malá modlitebná skupina, ktorej cieľom bolo vrátiť sa k biblickému učeniu a praxi prvotnej cirkvi ako za dní apoštolov. Cieľ bol od začiatku jasný: „Sola scriptura“ - vo viere, v učení a v živote malo platiť jedine Písmo.
Táto malá skupinka, ktorá sa schádzala pod vedením slúžiacich bratov Ewalda Franka, Leonharda Russela a Paula Schimdta, sa čoskoro rozrástla tak, že bolo potrebné prenajať si modlitebnú miestnosť. Dňa 2. apríla 1962, priamo na svitaní, dostal kazateľ Frank premocným počuteľným hlasom od Pána povolanie, aby išiel do iných miest a zvestoval Jeho Slovo. Počas niekoľkých rokov sa toto nezávislé misijné dielo rozšírilo za hranice Európy. O niekoľko rokov neskôr musela byť prenajatá väčšia modlitebná miestnosť.
V apríli 1964 bola „Slobodná ľudová misia“ v Krefelde zaregistrovaná ako nezisková organizácia. V októbri toho istého roka podnikol kazateľ Frank svoju prvú misijnú cestu do ázijských krajín. V Indii navštívili jeho zhromaždenia tisíce ľudí. Od roku 1966 boli sa služby konali aj v nemecky hovoriacich krajinách Rakúsku a Švajčiarsku. Od roku 1968 do roku 1978 mával kazateľ Frank 20-minútové kázania na Rádiu Luxemburg, ktoré pokrývalo na krátkych a stredných vlnách celú Európu. Od rovnakého roka začal navštevovať krajiny východnej Európy vrátane Sovietskeho zväzu. Nakoniec bol na Veľkú noc v roku 1974 posvätený misijný dom. V priebehu nasledujúcich rokov boli postavené ďalšie budovy Misijného centra. Z tohto miesta je celý svet zaopatrovaný biblickou literatúrou, zvukovými nahrávkami a videozáznamami.
Brožúry a knihy venované biblickým témam sa v súčasnosti tlačia v 20 rôznych jazykoch na celom svete a pribúdajú k nim ďalšie. Priamo v Misijnom centre tlačíme literatúru v 10 hlavných jazykoch a slúžime viac ako 130 rôznym krajinám. Približne v rovnakom počte krajín kazateľ Frank aj osobne kázal. Toto medzinárodné nezávislé misijné dielo je financované len z dobrovoľných darov. V pravom slova zmysle ide o dielo viery, ktoré existuje v dôvere voči Bohu na základe Jeho priameho povolania. Všetky knihy, brožúry, zvukové nahrávky a videozáznamy sú rozosielané zdarma, pričom sa nikdy nevyžaduje platba ani k nim nie je priložený šek. V lokálnych zboroch nemáme členský register veriacich. Nevyžadujú sa žiadne osobitné milodary. Súčasťou misijných programov nikdy nie je finančná otázka. Platenie desiatkov sa nevyžaduje, ale je vo všeobecnosti praktizované. Každý sa rozhoduje sám za seba, ako sa bude podieľať na misijnom diele, či už modlitbou, darom alebo iným spôsobom.
Základ viery
Sväté písmo je jediným zdrojom a úplným základom našej viery, jedinou smernicou v učení a živote. Prostredníctvom Svojich prorokov v Starom zákone a apoštolov v Novom zákone nám Boh zanechal všetko, čo potrebujeme vedieť. Biblia obsahuje celé svedectvo Božie, ku ktorému nemožno nič pridať, podobne ako nemožno nič pridať k závetu.
„Apoštolským učením“ je len to, čo apoštolovia skutočne zanechali napísané v Novom zákone. Len to, čo skutočne učí Biblia, je „biblické“. Len to, čo pochádza zo samotného Krista, je „kresťanské“. yznania viery, ktoré zazneli na rozličných konciloch v priebehu cirkevných dejín, odmietame ako prídavky k originálnemu Slovu a ako jeho falšovanie.
Slobodná ľudová misia Krefeld sa ako spoločenstvo odlišuje od všetkých cirkví, ktoré vznikli počas prebudení od čias reformácie. Vo všetkých z nich vznikli lokálne zbory, ktoré sa zorganizovali pod určitým vedením. Hlásame celú radu Božiu prostredníctvom jedného platného Slova, ktorá je potrebná na dokonanie novozákonnej cirkvi. Preto je potrebné poslúžiť každému, kto patrí k Božiemu ľudu, bez ohľadu na cirkevnú príslušnosť.< Na základe zvestovania tejto poslednej biblickej zvesti nevznikne nová organizácia s lokálnymi zbormi, ktoré by boli pridružené k Misijnému centru v Krefelde, ale cirkev Ježiša Krista, ktorá musí byť ako nevesta vyvolaná a pripravená na stretnutie so Ženíchom. Veriaci sa môžu schádzať na ktoromkoľvek mieste.
Naše spoločenstvo nehlása, že spása je len u nás. Sme len súčasťou spoločnej cirkvi (eklézie), ktorú tvoria všetci „povolaní“ na základe Božieho slova a „vyvolení“, ktorí majú patriť do cirkvi živého Boha. Nestaviame žiadneho človeka ako zakladateľa nášho spoločenstvo, sme len pokračovaním predchádzajúcich prebudení, ktoré na zemi nastali na začiatku a v druhej polovici 20. storočia ako priame pôsobenie Ducha Svätého. Pán sám buduje Svoju cirkev a On ju aj dokoná ku dňu Svojho návratu.
Viera v jediného pravého Boha, mimo ktorého nie je nikto, kto by sa zjavil vo všetkých Svojich atribútoch ako Stvoriteľ, Zachovávateľ, Spasiteľ, Kráľ, Sudca atd., je pre nás jediným záväzným a platným základom viery. Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden! Toto je najstaršie zdokumentované biblické vyznanie viery z úst samotného Boha. Učenie „Jedine Ježiš“ (Jesus Only) ako aj náuku o troch božských osobách odmietame, pretože nie sú potvrdené v Biblii.
Nicejsko-chalcedónske vyznanie viery je takisto potrebné odmietnuť, pretože nie je biblické. Okrem iného sa v ňom uvádza, „...jednorodeného Syna Božieho, splodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha a Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého; splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom...“ – aby bol Syn splodený z Otca v nebesiach a potom sa takisto stal Bohom – Biblia neobsahuje ani najmenší náznak takejto myšlienky. Trojjediná predstava, ktorá sa učí, bola prijatá pohanskými cirkevnými otcami a predstavuje obraz starovekej mytológie prenesenej do formálneho kresťanstva. Pravé apoštolské vyznanie sa nachádza výhradne v Biblii. V spise „Didaché“, ktorý sa nazýva aj „Náuka apoštolov“, sa nachádza to, čo sformulovali cirkevní otcovia. Cirkevné články viery sú súčasťou histórie založenej na dogmách, a preto nie sú pre nás záväzné.
Boh je jeden. Nie tri osoby sú všemohúce, vševediace, všadeprítomné a večné, nie tri osoby sú všemohúce, nie tri osoby spolu súhlasia, ale jeden pravý, všemohúci a večný Boh, ktorý je Duch a zjavil sa rozličnými spôsobmi od počiatku času. V Novom zákone sa zjavil pre našu spásu ako Otec v nebi, s nami na zemi v Synovi (Imanuel – Boh s nami) a vo Svojej cirkvi v podobe Svätého Ducha. Syn bol zasľúbený počas celého Starého zákona. On je Ten splodený zo Svätého Ducha, narodený z Márie, ktorý sa zjavil v tele ako náš Vykupiteľ, Prvorodený medzi mnohými bratmi. Syn je takisto Pán. Preto je napísané, „Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!“ (Luk 1:43). Takisto je napísané, „...lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom“ (Luk 2:11). A znova je napísané, „A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš, okrem v Svätom Duchu.“ (1 Kor. 12:3). Ten „Ja Som“, Logos, Slovo, Jeden, ktorý vyslovil do bytia všetky veci, Jeden, ktorý zjavuje Seba samého, je vždy ten istý. Hospodin/Jahve Starého zákona je Pán/Ježiš v Novom zákone. V Starom zákone bol v duchovnom tele, v Novom zákone v tele z mäsa.
Boh stvoril človeka na Svoj vlastný obraz, aby s ním mal obecenstvo. Vzťah medzi Stvoriteľom a Ním stvorenými sa narušil pádom do hriechu. Pád vyvrcholil zvedením, z ktorého vzišlo semeno. Preto musel Hospodin priamo ustanoviť nepriateľstvo medzi týmito dvoma semenami a vyrieknuť rozsudok nad Evou, že bude rodiť deti v bolesti. V rovnakej súvislosti bolo dané prvé zasľúbenie v súvislosti s Vykupiteľom, že Božské semeno príde skrze ženu a rozdrtí hlavu prekliateho hada (Gen. 3:13-17).
Na začiatku prirodzeného stvorenia Satan zviedol Evu a zatiahol Adama do prestúpenia, čím bolo celé ľudstvo privedené k pádu. Satan tak získal vplyv a moc nad celým stvorením, ktoré bolo skrze neposlušnosť a prestúpenie oddelené od Boha a uvrhnuté do smrti.
Na počiatku nadprirodzeného stvorenia Boh vytrhol padlé ľudstvo z moci Satana prostredníctvom druhého – posledného Adama, keď bol do sveta narodený Syn Boží zatônením Márie a splodením skrze Svätého Ducha. Prostredníctvom vykúpenia a zmierenia bola škoda napravená a obecenstvo s Bohom obnovené a my sme obdržali prijatie za synov (Gal. 4:4-7) – „...Bôh bol v Kristovi mieriac so sebou svet...“ (2. Kor. 5:19).
Tajomstvo vykúpenia strateného ľudstva spočíva v tom, že Vykupiteľ sám, ako Slovo, ktoré bolo na počiatku, nadobudol telo z mäsa, stal sa úplnou ľudskou bytosťou, takže vo Svojom mäsitom tele mohol zástupne zomrieť, zostúpiť nadol poraziac smrť a peklo a zjavujúc nový život Svojím vzkriesením. Pretože k pádu do hriecha došlo v tele z mäsa a krvi, vykúpenie padlého ľudstva sa tiež muselo stať v tomto tele, aby mohla byť na Golgotskom kríži vyliata svätá Krv, v ktorej spočíval Božský život.
„Apoštolským učením“ je len to, čo apoštolovia skutočne zanechali napísané v Novom zákone. Len to, čo skutočne učí Biblia, je „biblické“. Len to, čo pochádza zo samotného Krista, je „kresťanské“. yznania viery, ktoré zazneli na rozličných konciloch v priebehu cirkevných dejín, odmietame ako prídavky k originálnemu Slovu a ako jeho falšovanie.
Slobodná ľudová misia Krefeld sa ako spoločenstvo odlišuje od všetkých cirkví, ktoré vznikli počas prebudení od čias reformácie. Vo všetkých z nich vznikli lokálne zbory, ktoré sa zorganizovali pod určitým vedením. Hlásame celú radu Božiu prostredníctvom jedného platného Slova, ktorá je potrebná na dokonanie novozákonnej cirkvi. Preto je potrebné poslúžiť každému, kto patrí k Božiemu ľudu, bez ohľadu na cirkevnú príslušnosť.< Na základe zvestovania tejto poslednej biblickej zvesti nevznikne nová organizácia s lokálnymi zbormi, ktoré by boli pridružené k Misijnému centru v Krefelde, ale cirkev Ježiša Krista, ktorá musí byť ako nevesta vyvolaná a pripravená na stretnutie so Ženíchom. Veriaci sa môžu schádzať na ktoromkoľvek mieste.
Naše spoločenstvo nehlása, že spása je len u nás. Sme len súčasťou spoločnej cirkvi (eklézie), ktorú tvoria všetci „povolaní“ na základe Božieho slova a „vyvolení“, ktorí majú patriť do cirkvi živého Boha. Nestaviame žiadneho človeka ako zakladateľa nášho spoločenstvo, sme len pokračovaním predchádzajúcich prebudení, ktoré na zemi nastali na začiatku a v druhej polovici 20. storočia ako priame pôsobenie Ducha Svätého. Pán sám buduje Svoju cirkev a On ju aj dokoná ku dňu Svojho návratu.
Viera v jediného pravého Boha, mimo ktorého nie je nikto, kto by sa zjavil vo všetkých Svojich atribútoch ako Stvoriteľ, Zachovávateľ, Spasiteľ, Kráľ, Sudca atd., je pre nás jediným záväzným a platným základom viery. Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden! Toto je najstaršie zdokumentované biblické vyznanie viery z úst samotného Boha. Učenie „Jedine Ježiš“ (Jesus Only) ako aj náuku o troch božských osobách odmietame, pretože nie sú potvrdené v Biblii.
Nicejsko-chalcedónske vyznanie viery je takisto potrebné odmietnuť, pretože nie je biblické. Okrem iného sa v ňom uvádza, „...jednorodeného Syna Božieho, splodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha a Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého; splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom...“ – aby bol Syn splodený z Otca v nebesiach a potom sa takisto stal Bohom – Biblia neobsahuje ani najmenší náznak takejto myšlienky. Trojjediná predstava, ktorá sa učí, bola prijatá pohanskými cirkevnými otcami a predstavuje obraz starovekej mytológie prenesenej do formálneho kresťanstva. Pravé apoštolské vyznanie sa nachádza výhradne v Biblii. V spise „Didaché“, ktorý sa nazýva aj „Náuka apoštolov“, sa nachádza to, čo sformulovali cirkevní otcovia. Cirkevné články viery sú súčasťou histórie založenej na dogmách, a preto nie sú pre nás záväzné.
Boh je jeden. Nie tri osoby sú všemohúce, vševediace, všadeprítomné a večné, nie tri osoby sú všemohúce, nie tri osoby spolu súhlasia, ale jeden pravý, všemohúci a večný Boh, ktorý je Duch a zjavil sa rozličnými spôsobmi od počiatku času. V Novom zákone sa zjavil pre našu spásu ako Otec v nebi, s nami na zemi v Synovi (Imanuel – Boh s nami) a vo Svojej cirkvi v podobe Svätého Ducha. Syn bol zasľúbený počas celého Starého zákona. On je Ten splodený zo Svätého Ducha, narodený z Márie, ktorý sa zjavil v tele ako náš Vykupiteľ, Prvorodený medzi mnohými bratmi. Syn je takisto Pán. Preto je napísané, „Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!“ (Luk 1:43). Takisto je napísané, „...lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom“ (Luk 2:11). A znova je napísané, „A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš, okrem v Svätom Duchu.“ (1 Kor. 12:3). Ten „Ja Som“, Logos, Slovo, Jeden, ktorý vyslovil do bytia všetky veci, Jeden, ktorý zjavuje Seba samého, je vždy ten istý. Hospodin/Jahve Starého zákona je Pán/Ježiš v Novom zákone. V Starom zákone bol v duchovnom tele, v Novom zákone v tele z mäsa.
Boh stvoril človeka na Svoj vlastný obraz, aby s ním mal obecenstvo. Vzťah medzi Stvoriteľom a Ním stvorenými sa narušil pádom do hriechu. Pád vyvrcholil zvedením, z ktorého vzišlo semeno. Preto musel Hospodin priamo ustanoviť nepriateľstvo medzi týmito dvoma semenami a vyrieknuť rozsudok nad Evou, že bude rodiť deti v bolesti. V rovnakej súvislosti bolo dané prvé zasľúbenie v súvislosti s Vykupiteľom, že Božské semeno príde skrze ženu a rozdrtí hlavu prekliateho hada (Gen. 3:13-17).
Na začiatku prirodzeného stvorenia Satan zviedol Evu a zatiahol Adama do prestúpenia, čím bolo celé ľudstvo privedené k pádu. Satan tak získal vplyv a moc nad celým stvorením, ktoré bolo skrze neposlušnosť a prestúpenie oddelené od Boha a uvrhnuté do smrti.
Na počiatku nadprirodzeného stvorenia Boh vytrhol padlé ľudstvo z moci Satana prostredníctvom druhého – posledného Adama, keď bol do sveta narodený Syn Boží zatônením Márie a splodením skrze Svätého Ducha. Prostredníctvom vykúpenia a zmierenia bola škoda napravená a obecenstvo s Bohom obnovené a my sme obdržali prijatie za synov (Gal. 4:4-7) – „...Bôh bol v Kristovi mieriac so sebou svet...“ (2. Kor. 5:19).
Tajomstvo vykúpenia strateného ľudstva spočíva v tom, že Vykupiteľ sám, ako Slovo, ktoré bolo na počiatku, nadobudol telo z mäsa, stal sa úplnou ľudskou bytosťou, takže vo Svojom mäsitom tele mohol zástupne zomrieť, zostúpiť nadol poraziac smrť a peklo a zjavujúc nový život Svojím vzkriesením. Pretože k pádu do hriecha došlo v tele z mäsa a krvi, vykúpenie padlého ľudstva sa tiež muselo stať v tomto tele, aby mohla byť na Golgotskom kríži vyliata svätá Krv, v ktorej spočíval Božský život.
Vodný krst
Krst sa vykonáva podľa apoštolského vzoru pri tých, ktorí veria, podľa Slova vzkrieseného Pána, „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“ (Mk. 16:16). „Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.“ (Rim. 10:17). Krst sa uskutočňuje ponorením tak, ako tomu bolo počas prvých storočí po dobe apoštolov. Pokropovanie a polievanie vodou a odriekanie trojičnej formuly vzniklo približne v dobe, keď bolo kresťanstvo násilím prinášané národom, a preto tieto postupy odmietame, pretože nemajú biblický základ.
Pozrime sa na svedectvo niekoľkých svedkov z rannej cirkvi: Peter, muž prvej hodiny, v prvý deň, keď bola založená novozákonná cirkev, vyriekol s božskou autoritou pod vedením Ducha Svätého, „Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.“ Skutky 2:38). Pretože je napísané, „a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami.“ (Luk 24:47).
Takisto po kázaní Filipa v Samárii boli tí, ktorí uverili, pokrstení, ako môžeme čítať v Skutkoch 8:16 – „...a boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.“
Na objasnenie tohto dôležitého učenie môžeme použiť ešte tretieho svedka, aby bolo svedectvo úplné. Po kázaní apoštola Paula sa prirodzene konal krst, ako je uvedené v Skutkoch 19:5 – „Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša.“ V krste veriaci svedčia, že prijali odpustenie svojich hriechov, a potvrdzujú to v poslušnosti k veľkému povolaniu.
Prví apoštoli ako aj Filip a Pavol kázali a vykonávali krst presne v súlade s Mat. 28:19. Neopakovali text ako formulu, ale zjavne pochopili, čo Pán mienil, keď povedal, „…krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha…“, pričom v poverení bolo dôraz položený najmä na novozákonné meno zmluvy - Ježiš. Jeden pravý Boh sa sám zjavil ako Otec, Syn aj Svätý Duch, na ktorého sa vzťahuje toto meno, ktoré je nad každé iné meno a v ktorom spočíva celá spása. Boh je Otec, ale to nie je Jeho meno. „Syn“ tiež nie je meno, ale to, kým On je, ani „Svätý Duch“ nie je meno. Jediné meno Otca, Syna a Svätého Ducha, do ktorého boli apoštoli poverení krstiť, bolo vtedy, je dnes a bude naveky meno Pán Ježiš Kristus. To je pravé učenie a prax apoštolov, potvrdená svedkami z Nového Zákona. Na počiatku kresťanstva boli všetci veriaci pokrstení v mene Ježiša Krista, dokonca aj sám Pavol (Rim. 6:3). Je takisto potvrdené v cirkevných dejinách, že tento krst sa vykonával ešte dlho po dobe apoštolov. V Biblii neexistuje ani jedno miesto, kde by sa krst vykonával len opakovaním textu z Mat. 28:19.
Pozrime sa na svedectvo niekoľkých svedkov z rannej cirkvi: Peter, muž prvej hodiny, v prvý deň, keď bola založená novozákonná cirkev, vyriekol s božskou autoritou pod vedením Ducha Svätého, „Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.“ Skutky 2:38). Pretože je napísané, „a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami.“ (Luk 24:47).
Takisto po kázaní Filipa v Samárii boli tí, ktorí uverili, pokrstení, ako môžeme čítať v Skutkoch 8:16 – „...a boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.“
Na objasnenie tohto dôležitého učenie môžeme použiť ešte tretieho svedka, aby bolo svedectvo úplné. Po kázaní apoštola Paula sa prirodzene konal krst, ako je uvedené v Skutkoch 19:5 – „Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša.“ V krste veriaci svedčia, že prijali odpustenie svojich hriechov, a potvrdzujú to v poslušnosti k veľkému povolaniu.
Prví apoštoli ako aj Filip a Pavol kázali a vykonávali krst presne v súlade s Mat. 28:19. Neopakovali text ako formulu, ale zjavne pochopili, čo Pán mienil, keď povedal, „…krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha…“, pričom v poverení bolo dôraz položený najmä na novozákonné meno zmluvy - Ježiš. Jeden pravý Boh sa sám zjavil ako Otec, Syn aj Svätý Duch, na ktorého sa vzťahuje toto meno, ktoré je nad každé iné meno a v ktorom spočíva celá spása. Boh je Otec, ale to nie je Jeho meno. „Syn“ tiež nie je meno, ale to, kým On je, ani „Svätý Duch“ nie je meno. Jediné meno Otca, Syna a Svätého Ducha, do ktorého boli apoštoli poverení krstiť, bolo vtedy, je dnes a bude naveky meno Pán Ježiš Kristus. To je pravé učenie a prax apoštolov, potvrdená svedkami z Nového Zákona. Na počiatku kresťanstva boli všetci veriaci pokrstení v mene Ježiša Krista, dokonca aj sám Pavol (Rim. 6:3). Je takisto potvrdené v cirkevných dejinách, že tento krst sa vykonával ešte dlho po dobe apoštolov. V Biblii neexistuje ani jedno miesto, kde by sa krst vykonával len opakovaním textu z Mat. 28:19.
Večera Pánova
Večeru Pánovu slávime tiež v súlade s Písmom. Podľa počtu účastníkov sa pripraví jeden nekvasený chlieb. Chlieb sa modlitbou požehná, potom sa láme a rozdelí medzi všetkých zúčastnených. V kalichu je pripravené červené víno, ktoré sa tiež modlitbou požehná a je ponúknuté každému. Ide o pripomenutie utrpenia a smrti nášho Pána a Spasiteľa, ktorý sa stal obeťou a vylial svoju svätú krv, aby sám zaplatil výkupné za tých svojich, ktorí tvoria Cirkev, teda Jeho telo. „A keď jedli, vzal Ježiš chlieb, a keď bol dobrorečil, lámal a dával učeníkom a povedal: Vezmite, jedzte: toto je moje telo. Potom vzal kalich a poďakujúc dal im so slovami: Pite z neho všetci, lebo toto je moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Mat. 26:26-28).
Z poverenia Pána nám apoštol Pavol zanechal podrobnejšie pokyny o Večeri Pánovej, hovoriac: „Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom? Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.“ (1 Kor. 10:16-17).
O tejto dôležitej téme nám dáva aj ďalšie informácie: „Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb a poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku. Taktiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová zmluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku. Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ neprijde.“ (1 Kor. 11:23-26).
Nehovorí sa tu nič o tom, že by sa víno a chlieb skutočne premieňali na krv a telo Krista, teda na živého Krista, aby bol následne zjedený. Takáto myšlienka sa nenachádza na žiadnom mieste vo Svätom Písme.
Všetci biblickí veriaci sa môžu zúčastniť na Večeri Pánovej, ak veria v Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa a prijali z milosti Božie spasenie.
Z poverenia Pána nám apoštol Pavol zanechal podrobnejšie pokyny o Večeri Pánovej, hovoriac: „Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom? Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.“ (1 Kor. 10:16-17).
O tejto dôležitej téme nám dáva aj ďalšie informácie: „Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb a poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku. Taktiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová zmluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku. Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ neprijde.“ (1 Kor. 11:23-26).
Nehovorí sa tu nič o tom, že by sa víno a chlieb skutočne premieňali na krv a telo Krista, teda na živého Krista, aby bol následne zjedený. Takáto myšlienka sa nenachádza na žiadnom mieste vo Svätom Písme.
Všetci biblickí veriaci sa môžu zúčastniť na Večeri Pánovej, ak veria v Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa a prijali z milosti Božie spasenie.
Návrat Krista
Veríme, že návrat Ježiša Krista, opakovane zasľúbený vo Svätom Písme, je blízko. Zasľúbenie pochádza z úst samého Pána: „... a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli.“ (Ján 14:1-3). Náš Pán kládol dôraz na to, že máme sledovať znamenia času. „Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Amen vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane.“ (Mt. 24:32-47). V Lukášovom evanjeliu, kap. 21:28-36, sú uvedené udalosti predpovedané pre konečný čas: „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ Deň ani hodinu Jeho príchodu samozrejme nepozná nikto, ale keď sa biblické proroctvá napĺňajú, vidíme ich ako znamenia konečného času, ktoré náš Pán predpovedal a ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú.
Apoštol Peter píše: „Lebo sme neišli za chytrácky vymyslenými bájkami, keď sme vám oznámili moc a príchod nášho Pána Ježiša Krista…“ (2 Pet. 1:16-21). V druhej Petrovej epištole, kap. 3:3, sme vopred upozornení: „vediac najprv to, že v posledných dňoch prijdú posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich vlastných žiadostí a hovoriť: Kde je to zasľúbenie o jeho príchode?...“ V deviatom verši dostávame odpoveď: „Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu.“
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že Slobodná ľudová misia v Krefelde by nemala byť zaraďovaná medzi tzv. sekty konečného času. Nepochádza od nás ani jedna kázeň alebo publikácia, ktorá by bola venovaná Armagedonu alebo Súdnemu dňu.< Ľudia, ktorí nás takto označujú, si nikdy nenašli čas preskúmať naše učenie. Veríme v zasľúbený návrat nášho Pána a našou úlohou je oboznámiť Cirkev – Nevestu s biblickou zvesťou Ženícha pred Jeho príchodom. Súčasťou nášho učenia je preto aj prorocká časť vrátane všetkých eschatologických udalostí, ako boli predpovedané v proroctvách týkajúcich sa konečného času.
Návrat Ježiša Krista je totožný s prvým vzkriesením. Nebeský Ženích si vezme domov svoju pozemskú Nevestu (Mat. 25:1-10, Tes. 4:13-17, Zj. 19:1-9 a i.). Skôr než započne tisícročné kráľovstvo, budú k nej pridaní aj mučeníci z času súženia: „Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.“ (Zj. 20:4-6). Druhé vzkriesenie nastane po tisícročnom kraľovaní Krista, keď všetci ľudia, ktorí kedy žili na zemi, predstúpia pred posledný súd (Zj. 20:11). Potom Boh sám stvorí nové nebo a novú zem. „A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boli pominuli ... A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové.“ (Zj. 21:1-8).
Apoštol Peter píše: „Lebo sme neišli za chytrácky vymyslenými bájkami, keď sme vám oznámili moc a príchod nášho Pána Ježiša Krista…“ (2 Pet. 1:16-21). V druhej Petrovej epištole, kap. 3:3, sme vopred upozornení: „vediac najprv to, že v posledných dňoch prijdú posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich vlastných žiadostí a hovoriť: Kde je to zasľúbenie o jeho príchode?...“ V deviatom verši dostávame odpoveď: „Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu.“
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že Slobodná ľudová misia v Krefelde by nemala byť zaraďovaná medzi tzv. sekty konečného času. Nepochádza od nás ani jedna kázeň alebo publikácia, ktorá by bola venovaná Armagedonu alebo Súdnemu dňu.< Ľudia, ktorí nás takto označujú, si nikdy nenašli čas preskúmať naše učenie. Veríme v zasľúbený návrat nášho Pána a našou úlohou je oboznámiť Cirkev – Nevestu s biblickou zvesťou Ženícha pred Jeho príchodom. Súčasťou nášho učenia je preto aj prorocká časť vrátane všetkých eschatologických udalostí, ako boli predpovedané v proroctvách týkajúcich sa konečného času.
Návrat Ježiša Krista je totožný s prvým vzkriesením. Nebeský Ženích si vezme domov svoju pozemskú Nevestu (Mat. 25:1-10, Tes. 4:13-17, Zj. 19:1-9 a i.). Skôr než započne tisícročné kráľovstvo, budú k nej pridaní aj mučeníci z času súženia: „Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.“ (Zj. 20:4-6). Druhé vzkriesenie nastane po tisícročnom kraľovaní Krista, keď všetci ľudia, ktorí kedy žili na zemi, predstúpia pred posledný súd (Zj. 20:11). Potom Boh sám stvorí nové nebo a novú zem. „A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boli pominuli ... A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové.“ (Zj. 21:1-8).
William Branham a jeho prorocká služba
v konečnom čase
v konečnom čase
Vyznávame, že naša viera je založená na tom, čo hovorí Písmo, a s vďačným srdcom potvrdzujeme, že žijeme blízko pred druhým príchodom Krista. Vidíme, že biblické proroctvá sa napĺňajú tak, ako to bolo pred Jeho prvým príchodom. Nový zákon začal naplnením biblických proroctiev a skončí sa rovnakým spôsobom. Zasľúbenie hlasu volajúceho na púšti (Iz. 40:3) a toho, že Pán pošle svojho anjela, ktorý upraví Jeho cestu (Mal. 3:1), sa naplnili v službe Jána Krstiteľa. Nachádzame to potvrdené aj v Mat. 11.10, Mar. 1:1-4, Luk. 1:16-17 a Ján 1:19-28.Tak, ako bolo našim bratom na začiatku dané prežiť naplnenie biblických proroctiev a správne ich zaradiť, tak je to aj teraz v našom prípade. Ján Krstiteľ povstal priamo pred začiatkom dňa spásy. Jeho služba bola vykonávaná v duchu a moci Eliášovej a prostredníctvom jeho zvesti mnohí uverili (Ján 10:41-42). Ale ostáva tu ešte zasľúbenie: „Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný.“ (Mal. 4:5). Podľa 2. Kor. 1:20, „... všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v ňom áno, a preto aj skrze neho amen, Bohu na slávu skrze nás.“ Žiadne z Jeho zasľúbení nemôže zostať nenaplnené. Vzhľadom na význam posledného zasľúbenia Starého zákona ho náš Pán zopakoval aj v Novom zákone: „A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko.“ (Mat. 17: 11). „A on im povedal: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko.“ (Mar. 9:12). Ani tieto miesta z Písma neumožňujú vlastný výklad. Je pozoruhodné, že toto oznámenie bolo dané dlhý čas potom, ako skončila služba Jána Krstiteľa.
Ako je isté, že Ján Krstiteľ bol Eliášom pri prvom príchode Krista, tak je isté aj to, že ešte ostáva zasľúbenie príchodu Eliáša predtým, ako nastane ten veľký a hrozný deň. Jeho službou budú všetky veci uvedené do poriadku a na správne miesto. Toto zasľúbenie sa naplnilo v našom čase. Kvôli mnohým odchýlkam musel nastať úplný návrat k pôvodnému biblickému učeniu a praxi. Cirkev Ježiša Krista na konci času sa musí zhodovať s učením a životom cirkvi na počiatku. Sám Boh zasľúbil časy duchovného občerstvenia, ktoré príde z Jeho prítomnosti. Apoštoli porozumeli týmto zasľúbeniam a správne ich zaradili. Vo svojom druhom kázaní po Letniciach hovoril apoštol Peter o čase občerstvenia s výhľadom na návrat Krista: „...ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku.“ (Sk. 3:19-21). To je to „Tak hovorí Pán“ vo svojom Slove, ktorý sám nad ním bdie, aby sa naplnilo vo svojom čase.
Zakaždým, keď sa dialo niečo týkajúce sa plánu spasenia, bolo to sprevádzané niečím nadprirodzeným. Narodenie Jána Krstiteľa a samozrejme narodenie nášho Pána boli ohlásené anjelom Gabrielom (Luk. 1 + 2). Keď bol Saul povolaný a poverený, Pán sa mu zjavil ako v časoch Mojžiša v nadprirodzenom svetle, ako je to uvedené v Skutkoch apoštolov v kapitolách 9, 22 a 26. Nemali by nás preto prekvapiť, že rovnaká vec sa stala v našom čase. Naopak, potvrdzuje to len, že je to ten vždy pravdivý Boh, ktorý sa sám zjavuje a ktorý koná vo všetkých veciach týkajúcich sa plánu spasenia aj teraz v konečnom čase.
Dňa 11. júna 1933 asi o druhej hodine popoludní sa v prítomnosti asi 4000 ľudí skutočne stalo, že pomedzi mraky preniklo nadprirodzené svetlo a zostúpilo nad mladým kazateľom Williamom M. Branhamom. Práve vtedy sa chystal pokrstiť sedemnástu osobu v rieke Ohio. Hlas zo svetla mu povedal: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný predísť prvému príchodu Krista, tak zvesť, ktorá je tebe zverená, predíde druhému príchodu Krista.“ Počas veľkonočných zhromaždení v Branhamovej modlitebni v roku 1966 stretol kazateľ E. Frank viacero ľudí, ktorí boli svedkami tejto udalosti. V službe Williama Branhama máme do činenia s božským poverením a naplnením proroctva o Eliášovi.
William Branham sa tiež odvolával na prežitie, ktoré mal večer 7. mája 1946, keď nadprirodzené svetlo ožiarilo izbu a anjel Pána, ktorého presne opísal, sa postavil pred neho hovoriac: „Neboj sa, som k tebe poslaný z prítomnosti Boha, aby som ti povedal o tvojom poslaní…“. Tak, ako je pravdivé každé povolanie, ktoré nachádzame v Biblii, tak je pravdivé aj toto povolanie, pretože je priamym naplnením Božieho zasľúbenia. Ja, Ewald Frank, verím svedectvu tohto Božieho muža, pretože ho v prvom rade považujem za pravdivé, po druhé preto, že ide o naplnenie zasľúbenia z Písma, a po tretie preto, lebo som mal mimoriadnu výsadu ako svedok zažiť na vlastné oči a uši obdobie desiatich rokov Bohom danej služby kazateľa Branhama.
Nasledujúca udalosť sa stala z dôvodu, aby nikomu z tejto generácie neostali výhovorky: 24. januára 1950 sa zjavilo nadprirodzené svetlo počas zhromaždenia v hale Collisseum v texaskom meste Houston, na ktorom sa zišlo asi 8000 ľudí, aby si vypočuli kázanie Williama Branhama. Fotoreportéri Ayers a Kippermann spravili množstvo fotografií. Keď p. Ayers vyvolával film v štúdiu Douglas Studio, zistil, že vyšla len jediná fotografia s nadprirodzeným svetlom nad hlavou kazateľa Branhama. Táto snímka vznikla po diskusii Dr. Besta, ktorý popieral možnosť akéhokoľvek nadprirodzeného javu v našom čase, s kazateľom F. F. Bosworthom, spolupracovníkom kazateľa Branhama. V tej chvíli prišiel William Branham ku kazateľni a povedal: „Nepotrebujem sa obhajovať sám. Ten, ktorý ma povolal a postavil do služby, to aj potvrdí.“ Ayers vtedy stlačil spúšť na fotoaparáte. Oficiálny znalec FBI pre sporné dokumenty Dr. George J. Lacy potvrdil 29. januára 1950, že negatív bol absolútne pravý a že na danom mieste sa muselo nachádzať svetlo, aby ho fotoaparát mohol zachytiť. Očividne Boh v tejto ére technického pokroku umožnil neveriacim ľuďom, aby ich prostredníctvom bola potvrdená Jeho prítomnosť medzi veriacimi.
V každom prípade by bola škoda, ak by sme vedeli len o tom, čo robia evanjelisti a charizmatické osobnosti, ktorí, ako je známe, majú vlastné plány a programy. Inými slovami, všetci si stavajú vlastné kráľovstvá v kráľovstve Božom a zakladajú vlastné zbory, biblické školy a podobne.
Ak by sme nevedeli, čo Boh v súčasnosti činí vo Jeho kráľovstve a v Jeho cirkvi, boli by sme tými najbiednejšími ľuďmi na zemi. On vykúpil svoju cirkev, buduje ju a volá svojich von z každého náboženského zajatia a zmätku a vedie nás späť k pôvodnému základu položenému apoštolmi a prorokmi, kde je sám Ježiš Kristus základným aj uholným kameňom. V súlade s Mat. 24:45 sa vo všetkej vernosti rozdáva duchovný pokrm v pravý čas. Človek nebude žiť len na samom chlebe, ale na každom slove Božom. Je to duchovná manna pre našu dušu.
Od počiatku mal Boh svojich služobníkov a do cirkvi ustanovil rôzne služby (1. Kor. 12:28 a iné). Z Božieho pohľadu je služba kazateľa Branhama rovnako dôležitá, ako služba Mojžiša, Jozueho, Jána Krstiteľa a apoštolov Petra a Pavla. To, že drahý Pán dal poverenie aj mne, E. Frankovi, nie je mojou zásluhou ani mojím vlastným rozhodnutím. Ale z dôvodu priameho povolania a poverenia, ktoré som obdržal 2. apríla 1962, aby som kázal Božie slovo a hlásal Božiu zvesť, ktorá sa má pred druhým príchodom Krista dostať do celého sveta, je moja služba len pokračovaním toho, čím Boh priamo poveril Williama Branhama. Bez ohľadu na to, či tomu ostatní uveria a či to prijmú, mám rovnakú zodpovednosť pred Bohom, ako mal vo svojom čase apoštol Pavol, pravdivo deliť Slovo pravdy a správne ho zaradiť. V súčasnosti prežívame záverečné udalosti týkajúce sa plánu spasenia a čoskoro uvidíme aj jeho zavŕšenie. Na záver dovoľte jednu poznámku: Len ten, kto je z Boha, počúva slová Božie (Ján 8:47). A ako to bolo zjavené apoštolovi Pavlovi v Rim. 11:7, aj teraz sa jedná o situáciu, kedy len vyvolení príjmu to, čo Boh dal. Náboženskí vodcovia vo všetkých dobách obchádzali to, čo Boh práve činil. Nespoznali službu Jána Krstiteľa a úplne odporovali nášmu Pánovi a Jeho službe aj napriek tomu, že konali vlastné bohoslužby. Je možné, že história sa opakuje. Jedna vec však ostáva stále pravdou: Boh činí všetky veci podľa Svojho Slova, a tak napĺňa zasľúbenia, ktoré dal.
Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, chcem ešte raz zdôrazniť, že ja, E. Frank, a Slobodná ľudová misia v Krefelde, sme sa dištancovali od takzvaných „Branhamových cirkví“ (Branham-churches) a „Veriacich zvesti“ (Message Believers), ktorí nepovažujú Sväté Písmo za konečnú autoritu, ale radšej vyberajú výroky z kontextu a zakladajú vlastné učenia. Neveríme v „Branhamovo evanjelium“ ani v „Branhamovu zvesť“, ale v pravdivé posolstvo Božieho slova, ktoré nám tento zvestovateľ priniesol. Preto veríme večnému evanjeliu Ježiša Krista, nášho Pána a sme Kristovými poslami tak, ako to apoštol Pavol uvádza v 2. Kor. 5:17-21. S rovnakou autoritou ako apoštol, založenou na Božom poverení, môžem povedať: „Teda za Krista posolstvujeme, ako čo by sám Boh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, zmierte sa s Bohom!“
Literatúru o všetkých dôležitých biblických témach môžete získať zdarma. Kázne kazateľa Branhama je potrebné objednať priamo z USA. Milosť a pokoj Boží nech je s vami všetkými v mene nášho Pána Ježiša Krista.
